Autor je bývalý poslanec NR SR, vedie impaktový investičný fond a pôsobí ako hosťujúci profesor na Sciences Po v Paríži a Hertie School of Governance v Berlíne
V roku 1989 sa na Slovensku narodilo 94 percent detí v manželstve. Len každý šestnásty novorodenec sa narodil mimo formálneho zväzku.
Byť slobodnou matkou nebolo za socializmu ľahké, najmä na vidieku. Postoj veľkej časti vtedajšej spoločnosti najlepšie vystihuje hovorové označenie „prespanka“, ktorým častovali takúto ženu.
Z opačného konca to najlepšie vidno na fakte, že ešte v sedemdesiatych rokoch sa štyridsiatim percentám československých novomanželov narodilo dieťa skôr ako deväť mesiacov po svadbe.
Predmanželský sex bol štandard, ale v prípade otehotnenia musel ešte pred pôrodom viesť k formalizácii vzťahu.
Tak boli nastavené spoločenské očakávania, trh práce, podpora rodín či bytová politika.
V rodine mimo zväzku
Dnes, len o generáciu neskôr, sa mimo manželstva rodí na Slovensku 42 percent detí a v Česku 48 percent. Z výnimočnej situácie sa stala rovnocenná norma.
I keď presné dáta chýbajú, väčšinu mimomanželských pôrodov nepredstavujú „slobodné matky“ v tradičnom zmysle slova, ale nezosobášené páry – ľudia žijúci spolu v dlhodobom vzťahu.
„Bez papiera“ tak žijú nielen ľudia, ktorí deti ešte nemajú alebo ich ani nechcú mať, ale veľmi často aj rodičia.
Spolu s prudkým poklesom počtu novorodencov je to jedna z najväčších a najrýchlejších zmien slovenskej rodiny v posledných desaťročiach. O nízkej pôrodnosti sa však aspoň diskutuje, o klesajúcom význame manželstva pre rodičovstvo takmer vôbec.
Sčasti pre citlivosť témy – zatiaľ čo historicky väčšina spoločnosti stigmatizovala rodičovstvo bez manželstva, dnes máme pre istotu v ústave napísané, že: „Deti narodené v manželstve i mimo neho majú rovnaké práva.“
Osobná skúsenosť však hovorí, že väčšina Slovákov si túto zmenu neuvedomuje a číslo ich prekvapí, čo je pochopiteľné v krajine, kde sa aj medzi tridsiatnikmi väčšina hlási ku kresťanstvu.
V Poľsku, Maďarsku, Taliansku či v Chorvátsku – štátoch s podobnou históriou a religiozitou – sa mimo manželstva rodí oveľa menej detí, okolo dvadsať až tridsať percent.
Záleží na tom? Do takejto diskusie každý prináša svoje predstavy o dobrom rodičovstve a o tom, aké prostredie je pre výchovu detí najlepšie.
Názory ovplyvňuje nielen vzťah k náboženstvu a tradičnému vzorcu správania, ale najmä osobná skúsenosť. Pre jedného ide o ďalší dôkaz rozpadu vzťahov v modernej spoločnosti, pre iného o oslobodenie mladých ľudí od zbytočných obručí tradície.
Manželstvo pre vzdelaných
Keby sme sa chceli na vec pozrieť na úrovni celej spoločnosti a na základe výskumu, zistíme, že fakty do veľkej miery chýbajú.
Napríklad v Spojených štátoch majú v priemere rovnaké čísla ako u nás. Zároveň však zbierajú pomerne detailné štatistiky o tom, že z manželstva a manželského rodičovstva sa stala výsada vzdelanejších a bohatších.
Zatiaľ čo absolventky vysokej školy rodia s prsteňom na ruke v deväťdesiatich percentách prípadov, ženy bez dokončenej strednej školy sú na tom opačne – viac ako sedemdesiat percent je pri pôrode slobodných a takmer tretina nemá stáleho partnera.
Osobitnou kapitolou sú Afroameričania, kde nastal kolaps manželstva – aj mladé černošky s vysokoškolským titulom to na rozdiel od bielych a ázijských kolegýň majú „len“ päťdesiat na päťdesiat.
Keď som sa spýtal popredného sociológa na obdobné čísla pre Česko a Slovensko, po konzultácii s viacerými kolegami mi odpísal, že o ničom podobnom nevedia.
Automaticky prenášať americké štatistiky na Slovensko je, samozrejme, rizikové a v samotnej Európe vidíme rôzne modely.
Na jednom konci spektra je Francúzsko a Švédsko – majú väčšinu pôrodov mimo manželstva a nevykazujú výraznejšie vzdelanostné alebo triedne rozdiely.
Postupný úpadok manželstva a manželského rodičovstva je celospoločenský jav. Spája sa s ním aj vysoké percento detí, ktoré vyrastajú primárne s jedným rodičom – vo Švédsku dokonca najvyššie v Európe.
Naopak, v Nemecku, Rakúsku či v Taliansku sú „americkejší“ a rodiť s prsteňom na ruke je pravidlom vo vyšších spoločenských vrstvách, aj keď nie až tak veľmi ako za oceánom.
Slovensko je na tom vzhľadom na štruktúru spoločnosti a históriu pravdepodobne podobne, čo neznamená, že každá magisterka ide najprv do kostola a až potom do pôrodnice. Ide o trendy a štatistiky.
Prečo nemáme dáta?
Manželstvo ako inštitúcia je pre rodičovstvo dôležité minimálne v dvoch smeroch.
V prvom rade zvyšuje pravdepodobnosť, že pár spolu vydrží. Viaceré štúdie potvrdzujú takzvanú manželskú prémiu naprieč európskymi krajinami, aj keď jej sila sa líši.
Pre rodičovstvo je to dôležité, lebo vyrastať v harmonickom a stabilnom prostredí úplnej rodiny je pre deti preukázateľne lepšie.
Opäť treba pripomenúť – aj keď to mnohí čitatelia budú ignorovať –, že ide o celospoločenské pravdepodobnosti, ktoré nemusia platiť pre konkrétny pár či rodinu. Rovnako treba podčiarknuť spojenie „harmonické a stabilné prostredie“ – bez neho je každý papier nanič.
Druhá dimenzia je ekonomická. Slovenská legislatíva pomerne jednoznačne upravuje rovnocenný podiel manželov na spoločne nadobudnutom majetku. To posilňuje postavenie slabšieho partnera, ktorým býva väčšinou žena, a je dôležité pri rozchode, ale aj počas trvania vzťahu.
Nielenže nám chýbajú alternatívne právne nástroje (predmanželské zmluvy alebo registrované partnerstvá), ale aj keby sme ich mali, využitie heterosexuálnymi pármi zostane pravdepodobne nízke.
Staré novinárske pravidlo hovorí, že ak má titulok článku na konci otáznik, správna odpoveď je väčšinou „nie“. Žurnalisti používajú otázku najmä vtedy, keď chcú naznačiť niečo, na čo nemajú dôkazy.
V tomto prípade vieme, že Slovensko už prešlo revolúciou a do veľkej miery oddelilo manželstvo od rodičovstva.
Nemáme potvrdené, že ide jednoznačne o vec vzdelania a spoločenského postavenia, je to však pravdepodobné.
S istotou sa dá povedať, že je trestuhodné, ak Slovensko (i Česko) vedia o sebe tak málo, že musíme tipovať.